Andrej Minarovič: Rozprávanie (nielen) o otrokoch, avantúre s kváskom či hokeji na steinselskom poli

Pri príprave rozhovoru s Andrejom Minarovičom mi hlavou prebehla známa Sokratova myšlienka, "Kto chce hýbať svetom, musí pohnúť najskôr sám sebou."

Andrej patrí k ľuďom, ktorí nehľadajú dôvody, prečo nie, ale spôsoby, ako áno. V Luxembursku pracuje ako audítor pre Európsky dvor audítorov. V rámci svojej profesie často cestuje aj do krajín, kde sú tečúca voda z kohútika, splachujúci záchod či cesta do práce s fungujúcimi pravidlami cestnej premávky považované za malé zázraky. O to viac si vie vychutnať návraty domov k rodine, vôňu domáceho chleba či prechádzku s deťmi.

V úvode sme spomenuli, že pracuješ pre Európsky dvor audítorov. V čom spočíva práca audítora? 

Do Luxemburgu som prišiel v máji 2007 ešte ako mladé 24-ročné ucho, takže práve v týchto dňoch oslavujem 14. výročie. Ako audítor kontrolujem, ako EÚ nakladá so svojimi finančnými prostriedkami. Robíme dva hlavné typy kontrol: zisťujeme, či boli dodržané finančné pravidlá (compliance audit), alebo sa pozeráme na to, či boli peniaze EÚ využité efektívne. Inými slovami, či priniesli výsledky a zároveň navrhujeme opatrenia na zlepšenie (performance audit).

Pôsobím v oblasti externých aktivít mimo EÚ. Do roku 2018 som sa venoval európskej rozvojovej pomoci v oblasti Afriky, Karibiku a Tichomoria. Posledné 3 roky sú to audity v oblasti migračnej politiky. Kontrolovali sme napríklad, ako Turecko využíva prostriedky EÚ na pomoc sýrskym migrantom. Momentálne dokončujeme citlivý audit Europolu v súvislosti s pašeráctvom migrantov do EÚ.

Zmenila sa náplň tvojej práce v súvislosti s pandémiou? Mnohí z nás si vytvorili pracovné prostredie doma v blízkosti chladničky a televízora, ale neoddeliteľnou súčasťou tvojej práce je aj cestovanie. 

Samotná náplň práce sa nezmenila, skôr spôsob jej výkonu. Ako audítori sme často cestovali, aby sme videli projekty a dokumentáciu na vlastné oči. To sa videohovormi ťažko nahrádza. Aj osobný kontakt s ľuďmi namieste chýba. Nehovoriac o tom, že dlhšie pracovné cesty mimo Európy boli vždy dobrá príležitosť na teambuilding. Dúfam, že sa situácia vráti čoskoro do normálu, aj keď práca v blízkosti domácej chladničky má určite tiež svoje pozitíva. :)

Baví ťa cestovanie aj mimo pracovného času, alebo si už z lietania po svete unavený?

Trochu menej ako za mlada, ale stále baví. Riadim sa heslom, čím menej turistické, tým zaujímavejšie. Teraz už ale vyše roka musím bohužiaľ abstinovať.

Aké miesta či projekty na teba najviac zapôsobili a kam by si nám odporučil vycestovať?

Veľmi ma zaujali netradičné miesta, bez davov turistov. Kontrola projektov na hraniciach Etiópie so Somálskom. Projekty pitnej vody v púšti v Mali neďaleko mesta Timbuktu, alebo protizáplavová ochrana v Britskej Guyane. Ale najviac ma asi prekvapila krása Malawi. Krajina, o ktorej som pred jej návštevou nevedel nič, má nádherný vidiek, milých ľudí a krásnu zelenú kopcovitú prírodu. A jedno pekné veľké jazero ako bonus.

Máš svoje obľúbené miesto aj v Luxembursku?

Oooo, to je super otázka. Mám ich strašne veľa. Tento celý rozhovor by mohol byť o nich. V podstate mám rád celú túto minikrajinku. Na bicykli vždy rád niekam vyrazím. Zbožňujem strednú časť rieky Sûre, okolo jazera až po hrad Bourgscheid, celé údolie rieky Our až k belgickým hraniciam, ale aj výborné národné cyklotrasy so železničnými tunelmi – PC 2, 12 alebo 20.

 Na prechádzky s deťmi radi chodíme na Klangwee v Hoscheide alebo Planéitewee neďaleko Schifflange. A určite nesmiem zabudnúť na magický most Schiessentümpel v Müllerthali, či Via Botanica v Lellingene, ktorá je na jar plná divých narcisov. 

V posledných mesiacoch som odkryl čaro mikroturizmu, spoznávania našej komúny (Lorentzweiler) a jej blízkeho okolia. Sám som prekvapený, koľko zaujímavých miest som objavil v okruhu 5-10 kilometrov.

Prezradím o tebe, že si v minulosti hrával futbal, dokonca si reprezentoval Slovensko v mládežníckych kategóriách. Aj dnes ťa môžeme stretnúť na miestnych futbalových ihriskách a v Lorentzweileri trénuješ miestne deti.

Áno, je to moja nová Corona-zábavka. Pomáha mi odreagovať sa a zároveň je to taká malá služba pre našu lokálnu komunitu. Rodičia aj ľudia z komúny si to veľmi vážia. Trénujem dve vekové kategórie: 5-7 a  8-9 ročné deti. Teším sa, že si na ihrisko našli cestu aj dievčatá. Nakúpil som rôzne profesionálne atletické pomôcky, ako odporové parašúty a elastické priťahovacie laná, tak ich teraz na deťoch testujem. :)  Na konci tréningu im pustím hudbu, aby sa im lepšie behalo. Pomerne netradičné métody na dedinský klub, ale deti sa zabávajú a radi na tréning chodia. Je dôležité, aby mali v týchto časoch pravidelný pohyb.

Musím sa ale priznať, že niekedy po hodine komunikácie s deťmi v mojej zlomenej luxemburčine mám hlavu ako melón. :)

Čomu sa ešte rád venuješ vo voľnom čase?

Snažím sa športovať hodinku denne, každý deň v týždni. Mám radšej kolektívne športy, ale s nimi je to teraz ťažké. Tak striedam behanie, bike, plávanie a kolieskové korčule. Začal som učiť lokálnych kamarátov česko-slovenskú špecialitu – nohejbal, to je asi najbližšie ku kolektívnemu športu, ako sa teraz dá.

Okrem toho sa snažím tráviť čo najviac času s deťmi. Po večeroch sa mi podarilo po troch mesiacoch dočítať knihu Sapiens od Harariho a teraz sa konečne môžem pustiť do knihy Mimóza.

Prvý lockdown so sebou priniesol okrem iného aj nevšedný záujem o kváskovanie. Viem o tebe, že aj ty si veľkým fanúšikom kváskovania a domáceho pečenia chleba.

Uff. Začalo sa to nevyhnutnosťou v marci minulého roku, asi ako u mnohých iných. V obchode sa totálne vypredal chleba, tak sme nemali inú možnosť len si skúsiť napiecť. Ten prvý bol z klasických kvasníc, tvrdý, pripečený a bez chuti. Ale aj tak ma to chytilo, a postupne som presedlal na domáci kvások. Ten rozdiel v chuti oproti obchodu sa ani nedá opísať. Vrcholom môjho „umenia“ bol croissant z domáceho lístkového cesta (neuveriteľne prácne a šokujúce, koľko masla treba pridať) a  vylúhovaný praclík. Kamaráti tiež ocenili pivný chlebík s tmavým pivom namiesto vody.  Minulé leto mi ale kvások vykapal a celá moja avantúra sa skončila. Asi je najvyšší čas, aby som sa znova k tomu vrátil. Odleješ mi trochu kvásku?

Žiaľ, ani môj kvások neprežil návrat z dovolenky. :)

Kým mnoho našich krajanov plánuje v lete cestu na Slovensko, ty smeruješ južnejšie. V Luxembursku si si založil rodinu, tvoja manželka pochádza zo Slovinska a máte spolu dve deti. Občas sa mi stalo, že cudzinci považovali Slovensko a Slovinsko za rovnaký štát, vy v tom máte jasno, tých rozdielov je medzi nami viac než len jedna samohláska. Ale napriek tomu sme si ako slovanské krajiny blízke. Čo ti dalo manželstvo s cudzinkou? (okrem otrokov :) pozn. deti sú po slovinsky otroci)

Áno, 2 malých pekných otrokov. :) Často sa vadíme (cvičíme), hlavne keď si obliekam nohavičky (ponožky) a sedím na stole (stoličke). Drevo je les a strom je drevo. Slovinky sú u nich Slovenky a Viedeň volajú Dunaj. Pred svokrovcami nemôžem pri stole hovoriť o kuracom mäse ani pofúkať polievku  (radšej nebudem prekladať). No proste radosť komunikovať. Okrem týchto srandičiek sa ale nemám na čo sťažovať. Mám dobrú ženu, dobre som si vybral. Celkovo mám Slovinsko a Slovincov veľmi rád. Krásna krajina a kultúrne naozaj blízka.

Cez Slovinsko sme sa dostali k téme Slovensko – je niečo, čo by si si rád preniesol zo Slovenska do Luxemburska alebo naopak?

Najviac mi chýbajú rodina a kamaráti. Na Slovensko chodím vždy rád, aspoň 2-3 krát za rok. Snažím sa po dlhých rokoch stále udržiavať kontakt s kamarátmi z detstva a spolužiakmi zo základnej aj strednej školy.  Inak zo Slovenska do Luxemburska by som určite importoval normálne ceny služieb, rožky a bryndzu. Opačným smerom rozvinutú infraštruktúru, politickú kultúru, minerálku Rosport a Kachkéis.

A čo stretávanie sa s rodákmi v Luxembursku, máš pocit, že k sebe inklinujú alebo naopak?

Myslím, že je to individuálne. Ja som jeden z tých, čo radi inklinujú. V údolí Alzetty býva pomerne veľa Slovákov a Čechov. Radi sa stretneme pri športe, ale aj radi niečo spolu vypijeme. :)

Jeden víkend vo februári sa nám podaril husársky kúsok, keď sme si na zamrznutom zaplavenom poli pri Steinseli zahrali desiati Slováci a Česi hokejček. 

Všetko konformne s korona pravidlami, hokejky pomáhali urdžiavať potrebný odstup. Okoloidúce autá spomaľovali a fotili si nás. Takú raritu tu ešte asi nevideli. V nedelu večer o tom bola na RTL reportáž vo večerných správach.

Je niečo, čo ti pri organizovaní krajanských aktivít v Luxembursku chýba?

Momentálne fyzický kontakt a staré dobré akcie typu guláš, divadelné predstavenia, športový deň alebo badmintonový turnaj. Úplne najlepšie boli tematické predvianočné párty, tie boli famózne. Dúfam, že tento rok v decembri sa bude dať zorganizovať ďalšia.

Celkovo som strašne rád, že máme taký šikovný organizačný team vo vedení SLUXu. Ste fakt super!

Andrej, ďakujeme za rozhovor a za náš tím SLUXu aj za pochvalu. Želáme ti veľa šťastných kilometrov po svete aj na luxemburských chodníčkoch.