Sláva Olšovského som po prvýkrát zaregistrovala na chodbách Jean Monnet, dnes už neexistujúcej budovy Európskej komisie. Už vtedy na mňa zapôsobil svojím nedefinovateľným šarmom - je to muž, pri ktorom sa vám nemôže stať, že by vás obkolesilo trápne ticho, lebo všetky témy ste už vyčerpali. Osobne si cením jeho duchaplnosť, humor, za ktorým stojí nadhľad vyplývajúci zo životnej skúsenosti, ale aj múdrosť čerpajúcu z rozhľadenosti, dnes také vzácne vlastnosti. Ako kolega bol vždy ochotný pomôcť, ako odborník na právne záležitosti poradiť, ako muž vedel, kedy si má vysúkať rukávy a kedy vám k nohám zložiť kompliment.
Slávo, v úvode som už niečo naznačila, ale predsa len, pre tých, čo ťa osobne nepoznajú, prezraď nám o sebe niečo viac, napríklad čo si vyštudoval a v akej oblasti si pôsobil pred príchodom do Luxemburska.
Nuž, tak ja som tuším vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského – často vedľa mňa inak sedával na písomných skúškach Robo Kaliňák, tak ja teraz dúfam, že si to nevymením – nechcel by som sedieť vedľa nehoJ. No a kým som prišiel do Luxemburska, robil som celý čas, a to ešte pred skončením školy, takmer výhradne len autorské právo, resp. právo duševného vlastníctva.
Prečo práve Luxembursko? Aké boli hlavné dôvody, ktoré ťa primäli k presťahovaniu sa do Luxemburska?
V mojom súkromnom živote nastal tuším v roku 2006 taký zlom, že som si povedal, že by nebolo zlé zmeniť prostredie. A keďže som si predtým bol len tak športovo zasúťažiť v onom prvom EPSO konkurze a na moje prekvapenie som uspel, tak som „přijal nabídku, kterou jsem si nemohl dovolit odmítnout“J. No ale moja preferencia bola Strassbourg: tam som totiž v časoch predvstupových strávil zopár týždňov a veľmi mi to mesto učarovalo. Až do momentu, kedy som ho spoznal ešte viac. Tak to inak býva veľmi často aj so mnouJ.
Je niečo, čo ťa po príchode do krajiny príjemne či nepríjemne prekvapilo?
Zrušil by som Schueberfeuer. Jediná sympatická vec je na ňom – a to sa málo vie, toto: že jeho otcom je Ján Luxemburský, inak takto otec Karola IV. Musím povedať, že s Karolom mu to vyšlo lepšie ako s touto každoročnou prehliadkou márnosti. A áno, som natoľko požehnaný, že aj moje deti nemajú radi kolotočeJ.
Napriek tomu, že roky žiješ v zahraničí, pozorne sleduješ politický vývoj na Slovensku. Stojíš za vznikom úspešného podcastu Silný výber, porozprávaj nám o ňom niečo viac.
Silný výber vznikol tak, že som mal ako vždy kopec názorov, ale bývalá manželka to už nedokázala počúvať, takže som najprv nakrúcal videá, ale potom mi kolega Jakubčo, čo je inak môj spolumoderátor, taktne naznačil, že pre mňa by bol vhodnejší formát rozhlas, resp. podcast – a ja som uznal, že hej. No a dnes máme tuším už viac ako stotisíc stiahnutíJ!
A prečo to robím? Roky som sa aktívne zapájal do politiky na Slovensku, pred brány parlamentu som ako konzultant doviedol za ten čas nejednu stranu. A navyše som to všetko stále komentoval, najprv na portáli inaque.sk, ktorý založila iná bývala „luxemburčanka“ Anitz Ostrihoňová, dnes úspešná knižná vydavateľka, neskôr na stránkach Konzervatívneho výberu, a potom na Aktuality.sk. Takže mi to komentovanie nejak prischlo, ľudia mi písali, že sa na mojich článkoch dobre bavia, no a potom prišiel Marťo, že aha, pokrok, poďme robiť podcast. A keďže som mal po večeroch (a to ešte v časoch pred koronou!) veľa času, tak sme to začali robiť – a z nejakých dôvodov to ľudia začali počúvať... A dnes mi hlásia, že nás počúvajú nielen expati, čo chcú získať veselý prehľad o slovenskej a svetovej politike, ale vraj aj páni ministri... Čo ma teší... Jo, a ešte viem, že o nás vie aj riaditeľ SIS. To ma teší najviac.
Stíhaš sledovať, čo všetko sa aktuálne deje alebo máš niekedy pocit, že dnešné správy sú už zastarané a človek sa neustále musí snažiť byť na pulze doby? Dá sa pritom vôbec oddychovať?
Teraz som mal zo zdravotných dôvodov voľno, plus v Izraeli beží kampaň, Bibi Netanjahu toho mal dosť na tanieri, tak sme si dali pauzičku... Ale koncom februára sa vraciam za mikrofón... Inak, len kvôli tej pauze a voľbám v Izraeli viem odpovedať na túto otázku – lebo inak ja som taký fanatik do slovenskej politiky, že ja to sledujem v kuse, non-stop... Takže: všetky správy na Slovensku sú roky zastarané, a keby vôbec neboli, o nič by ste neprišli – ako ja: po troch mesiacoch som sa k nim vrátil, a stále to isté: svet očkuje, my testujeme, Igor Matovič organizuje tlačovky, krajina škrípe zubami. Atď. a pod., ad nauseam.
Inak takto, ja informačne žijem najmä Ruskom a Izraelom, Slovensko mám len ako pridruženú výrobu, ale keďže to je stále to isté, stíhačky.
Nezdá sa ti, že história sa opakuje, politici robia stále rovnaké chyby, kauzy naprieč štátmi sú si podobné (opísané diplomovky a pod.)? Je ešte niečo, čo by ťa dokázalo na politickej scéne prekvapiť?
Presne naopak: zdáJ! Ale vážne: to, že je to stále zle, je vlastne stále dobre – no len pre ten náš satirický podcast. Takže ja sa teším cez slzy. To je také moje životné motto. A čo by ma dokázalo prekvapiť na politickej scéne? Keby som sa nemusel pri plačovkách z Úradu po desiatkach rokov nehanbiť ako kôň napríklad? Ach jaj, zas ma chytá fantas...
Keď už plávaš vo vodách slovenskej politiky a trošku aj showbiznisu, čo tak skočiť do nej rovno hlavičku - nerozmýšľal si o návrate na Slovensko a vlastnej politickej kariére?
Jasné, všetko ja na stole, mal som aj nejaké ponuky, ale kým musím doma na vlastné náklady vychovať Nemecku dvoch malých slovako-germánov, budú to len také výlety za nepoznaním... Ale vážne: keď sa konečne všetci dobre vyočkujeme, tak jeden z plánov je, že budeme robiť Silný výber live, v nejakej frekvencii – s takpovediac „se vším všudy“: konečne zúročím roky bezplatnej právnej pomoci polovici slovenskej hudobnej scény: budeme mať hostí, aj hudobné čísla, skrátka všetko. A po pár takýchto live shows je cieľ zakotviť aj s celým Silný výber teamom (dnes už viac ako 10 dobrých ľudí) v RTVS. Rezník to národu podľa mojej mienky dlží.
Niekde som čítala, že v krajine, kde sa ľudia nebavia o politike, všetko funguje. Možno je to len naoko, aká je tvoja skúsenosť? O čom sa ty rád rozprávaš, keď na chvíľu zabudneme na politiku?
Ja by som povedal, že v krajine, kde sa ľudia bavia o všetkom možnom a nielen o politike, to funguje... Skrátka, keď je diaľnica medzi Bratislavou a Košicami postavená, koho zaujíma, čo chystá minuš Doležal? Mimochodom, kto z našich čitateľov tuší, že tento občan je aktuálny minuš dopravy na Slovensku? A tak to je dobre – a vonku je určite nový Iphone, čiže o tom sa dá povedať tiež kopec viet...
Ja osobne sa rád rozprávam s krásnymi ženami o čomkoľvek, v inej spoločnosti som vyberavejší. V zásade mám tieto témy, a to v uvádzanom poradí: Rusko, Izrael, hudba (najmä opera – a operné divy), hodiny, synchronizované plávanie a krasokorčuľovanie. A v ostatnom čase sa pod starostlivou kuratelou jednej dámy snažím zorientovať v súčasnom výtvarnom umení – zatiaľ bez výraznejších výsledkov – ale ona je trpezlivá, a ja mám obrovské rezervy, z ktorých môžem čerpaťJ.
Je niečo, čo ti tu chýba zo Slovenska? A naopak, ak by si sa odsťahoval do inej krajiny, čo by ti chýbalo z Luxemburska, za čím by ti bolo smutno?
Zo Slovenska mi chýba ten pocit márnosti, ktorý sa dostaví každému, kto bol viacnásobne na premiérskych AG testoch. Inak nič. Možno ešte syrové korbáčiky neúdené – lebo tie tu v Kauflande v Konzi furt nedostať.
A čo by mi chýbalo z Luxemburska? Napríklad podpredseda vlády Schneider v mojej posilňovni každé ráno – je to zvláštny pocit, mať možnosť vynadať ústavnému činiteľovi na pravidelnej báze (ak je za čo). Ale vážne: Lux má podľa mňa obrovskú výhodu v tom multi-kulti, čo sa tu pestuje. To sa len tak nevidí! Napríklad s mojou zubnou hygieničkou, ktorá je z Venezuely, sa rozprávam po rusky. To sa nielen len tak nevidí, ale ani nepočuje – ruština s juhoamerickým prízvukom! !Mucho gusto!
Prezraď nám, aké sú tvoje ďalšie koníčky, ako rád tráviš čas?
Tak ja, hoci nevidieť stále behám: tento týžden som za prvé dva dni „natočil“ už 23 kilometrov. A to pršalo, mrholilo, takmer sa žabiatko narodilo... To mi pripomína, že mám ešte veci v práčke, takže musím „prásknout do bot“!
Ak by mal chuť začať odznova, zvoliť si inú kariéru, inú školu, inú krajinu, kde by si bol a čo by si robil?
Na túto otázku mám roky len jednu odpoveď – vždy som túžil byť trénerom slovenského reprezentačného družstva v synchronizovanom plávaní... Aj keď treba povedať, že aj bez môjho vedenia naše „repre“ v tomto športe dosahuje pekné výsledky!
Sleduješ krajanský život v Luxembursku? Aké akcie, iniciatívy by si privítal?
Žiaľ, veľmi sa ho nezúčastňujem, lebo mi naozaj deti a podcast zaberajú veľkú časť života... Ale teším sa z každého koncertu a z každej projekcie, kde sa prezentuje naša kultúra. A samozrejme Bazár... Roky chodím stavať náš stánok - myslím, že len raz som vynechal – ale tak rakovina je snáď dôvod na „ospravedlnenku“.
Máš nejaké motto alebo citát, ktorý sa ti páči? Čo by si rád odkázal krajanom v Luxembursku?
Samozrejme, aj na túto otázku mám roky tú istú odpoveď: keď som sa tuším v r. 2006 poberal navždy odísť zo Slovenska, môj kolega z IFPI a kamoš Jaro Slávik, dnes muž preslávený laškovnými filmami a televíznymi talent shows, vtedy hudobný manažér z labelu Warner Music Austria, povedal tieto krásne slová (svojim ešte krajším hlbokým hlasom): Slavo, Slovensko sa odnikadiaľ nemiluje tak dobre, ako z bezpečnej, aspoň tísicdvestokilometrovej, vzdialenosti! A mal pravdu! A tá vzdialenosť sedí na Luxembursko takmer na chlpJ!
Vďaka za rozhovor – a pustite si Silný výber. Vraj je to sranda. Tak ja neviem – ja to len nakrúcamJ.
Slávo, za celý tím SLUXu ti ďakujem za rozhovor a ako hlave Silného výberu ti želám, aby tvoje výbery boli vždy správne a aby si mal silu pokračovať v napĺňaní si svojich snov. Nech je vesmír tvojím limitom.
Adriana Boysová
#adrianaboysova
slux4you@gmail.com
Tu nájdete: Podcast Silný výber, Portál Inaque.sk, Konzervatívny výber
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára