1. Prečo práve Luxembursko, čo ťa sem priviedlo?
Do Luxemburska ma
priviedli osobné dôvody. Moja teraz už bývalá manželka tu od roku 2007
pracovala pre európske inštitúcie, takže som sem od toho roku chodil viac-menej
pravidelne, vždy keď som mal voľný čas, keď som pôsobil ako dôstojník v
Ozbrojených silách Slovenskej republiky. Natrvalo tu žijem od roku 2009, vtedy
sa mi tu narodil syn a prišiel som najprv na rodičovskú dovolenku. Luxembursko
som si vybral najmä kvôli rodinnej situácii, ale aj pre stabilné prostredie,
medzinárodnú atmosféru a dobré pracovné príležitosti.
2. Čomu sa
profesionálne venuješ? Aká bola cesta k tvojej práci a ako dlho ju
vykonávaš?
Momentálne pracujem ako vodič električky. Moja cesta k tejto práci bola pomerne kľukatá.
Keďže žijem v
Luxembursku a miestny školský systém si niekedy vyžaduje byť aj flexibilný,
hľadal som najskôr prácu na polovičný úväzok, aby som vedel skĺbiť pracovný
život s rodinnými povinnosťami a detskými krúžkami. Najprv som pracoval ako
vodič kamiónu na rozvoz pekárenských výrobkov, šesť dní v týždni v čase od
00:30 do 8:00. V roku 2017 som sa prvýkrát prihlásil na pozíciu vodiča
električky v čase budovania električkovej trate, no vtedy to ešte nevyšlo, na
30 miest pripadalo 1300 uchádzačov.
V roku 2020 som
to skúsil znova a tentoraz úspešne. Po absolvovaní viacerých výberových krokov,
ako boli multitaskingové testy, osobný pohovor, lekárske a psychologické
vyšetrenia a následné školenia, som sa v septembri 2020 stal vodičom
električky. V tejto oblasti pracujem dodnes a práca mi prináša stabilitu,
zodpovednosť a možnosť zosúladiť pracovný a rodinný život.
3. Je niečo,
čo by si rád preniesol z oblasti svojej profesie na Slovensko alebo naopak do
Luxemburska?
V tejto oblasti som
na Slovensku nepracoval, takže nemám skúsenosť, ktorú by som chcel preniesť.
Zaujímavá je však snaha Luxemburska investovať do verejnej dopravy a fakt, že
verejná doprava je tu zadarmo pre všetkých.
4. Čo ťa v
tvojej práci najviac napĺňa a čo by si naopak zmenil?
Ako vodiča
električky ma asi najviac napĺňa príležitosť stretávať sa
s ľuďmi. Aj keď som často zavretý v kabíne a je tu len jedna linka
električky (zatiaľ), každý deň je iný a v práci nikdy nie je
nuda. Na druhú stranu ma trochu štve nárast agresie v spoločnosti a
aj nervozita medzi ľuďmi a vodičmi.
5. Akú radu by
si dal záujemcovi o túto profesiu?
Tak ako stále v
živote, skúšať to a nevzdávať sa. V Luxembursku stačí na vodiča električky
vodičský preukaz skupiny B, samozrejme, tak ako všade na svete, aj tu je
výhodou predchádzajúca skúsenosť. Hlavne sa netreba vzdávať, stále skúšať a odporúčam
sledovať stránku Luxtram, v tejto oblasti nájdu prácu nielen vodiči, ale
aj ale aj mechanici, technici... Momentálne je nás takmer 100 vodičov, z toho
15 žien. Kolektív je medzinárodný, najčastejšie sa dorozumievame vo
francúzštine. Okrem Francúzov, Luxemburčanov či Belgičanov mám kolegov z Talianska,
Španielska, Turecka, Portugalca, ale aj z Maroka, Alžírska či Senegalu, väčšina
z nich sa buď narodila, alebo vyrastali vo Francúzsku a Luxembursku.
Električková sieť sa stále buduje a rozrastá. Mesto aj štát na to kladú veľký dôraz, takže možností bude pribúdať.
Ďakujeme za rozhovor a Petrovi želáme veľa šťastných kilometrov na trati života.
