Peter Böhmer: Hlavne sa netreba vzdávať

1. Prečo práve Luxembursko, čo ťa sem priviedlo?

Do Luxemburska ma priviedli osobné dôvody. Moja teraz už bývalá manželka tu od roku 2007 pracovala pre európske inštitúcie, takže som sem od toho roku chodil viac-menej pravidelne, vždy keď som mal voľný čas, keď som pôsobil ako dôstojník v Ozbrojených silách Slovenskej republiky. Natrvalo tu žijem od roku 2009, vtedy sa mi tu narodil syn a prišiel som najprv na rodičovskú dovolenku. Luxembursko som si vybral najmä kvôli rodinnej situácii, ale aj pre stabilné prostredie, medzinárodnú atmosféru a dobré pracovné príležitosti.

2. Čomu sa profesionálne venuješ? Aká bola cesta k tvojej práci a ako dlho ju vykonávaš? 

Momentálne pracujem ako vodič električky. Moja cesta k tejto práci bola pomerne kľukatá. 

Po narodení prvého a neskôr aj druhého syna som bol na rodičovskej dovolenke približne päť rokov. Potom sa rozhodol opustiť svoju kariéru v ozbrojených silách.

Keďže žijem v Luxembursku a miestny školský systém si niekedy vyžaduje byť aj flexibilný, hľadal som najskôr prácu na polovičný úväzok, aby som vedel skĺbiť pracovný život s rodinnými povinnosťami a detskými krúžkami. Najprv som pracoval ako vodič kamiónu na rozvoz pekárenských výrobkov, šesť dní v týždni v čase od 00:30 do 8:00. V roku 2017 som sa prvýkrát prihlásil na pozíciu vodiča električky v čase budovania električkovej trate, no vtedy to ešte nevyšlo, na 30 miest pripadalo 1300 uchádzačov. 

V roku 2020 som to skúsil znova a tentoraz úspešne. Po absolvovaní viacerých výberových krokov, ako boli multitaskingové testy, osobný pohovor, lekárske a psychologické vyšetrenia a následné školenia, som sa v septembri 2020 stal vodičom električky. V tejto oblasti pracujem dodnes a práca mi prináša stabilitu, zodpovednosť a možnosť zosúladiť pracovný a rodinný život.

3. Je niečo, čo by si rád preniesol z oblasti svojej profesie na Slovensko alebo naopak do Luxemburska?

V tejto oblasti som na Slovensku nepracoval, takže nemám skúsenosť, ktorú by som chcel preniesť. Zaujímavá je však snaha Luxemburska investovať do verejnej dopravy a fakt, že verejná doprava je tu zadarmo pre všetkých. 

4. Čo ťa v tvojej práci najviac napĺňa a čo by si naopak zmenil?

Ako vodiča električky ma asi najviac napĺňa príležitosť stretávať sa s ľuďmi. Aj keď som často zavretý v kabíne a je tu len jedna linka električky (zatiaľ), každý deň je iný a v práci nikdy nie je nuda. Na druhú stranu ma trochu štve nárast agresie v spoločnosti a aj nervozita medzi ľuďmi a vodičmi.

5. Akú radu by si dal záujemcovi o túto profesiu?

Tak ako stále v živote, skúšať to a nevzdávať sa. V Luxembursku stačí na vodiča električky vodičský preukaz skupiny B, samozrejme, tak ako všade na svete, aj tu je výhodou predchádzajúca skúsenosť. Hlavne sa netreba vzdávať, stále skúšať a odporúčam sledovať stránku Luxtram, v tejto oblasti nájdu prácu nielen vodiči, ale aj ale aj mechanici, technici... Momentálne je nás takmer 100 vodičov, z toho 15 žien. Kolektív je medzinárodný, najčastejšie sa dorozumievame vo francúzštine. Okrem Francúzov, Luxemburčanov či Belgičanov mám kolegov z Talianska, Španielska, Turecka, Portugalca, ale aj z Maroka, Alžírska či Senegalu, väčšina z nich sa buď narodila, alebo vyrastali vo Francúzsku a Luxembursku.

Električková sieť sa stále buduje a rozrastá. Mesto aj štát na to kladú veľký dôraz, takže možností bude pribúdať.

Ďakujeme za rozhovor a Petrovi želáme veľa šťastných kilometrov na trati života.