Alexandra Barancová: Zmenila by som fungovanie celého sveta

 1. Prečo práve Luxembursko, čo ťa sem priviedlo?

Písal sa koniec roka 2004, Slovensko nedávno vstúpilo do EÚ, ja aj manžel sme pracovali v Bratislave v bankovom sektore, on ako prekladateľ - tlmočník, ja ako špecialista na vzťahy s verejnosťou. Napadlo mi, že európske inštitúcie budú potrebovať prekladateľov, tak som mu navrhla, či nepošle spontánnu žiadosť. Jedna z nich bola na Európsky dvor audítorov, ten má hlavné sídlo v Luxembursku. Moja predstava bola, že ak to vyjde, pobudneme vonku 2 roky, zdokonalíme cudzie jazyky a trošku precestujeme Európu. A ono to vyšlo. A sme tu už 20 rokov.

2. Čomu sa profesionálne venuješ? Aká bola cesta k tvojej práci a ako dlho ju vykonávaš? 

Desať rokov som pracovala pre Európsku komisiu ako administratívna asistentka, neskôr ako asistentka pre komunikáciu a asistentka pre politiku v oblasti prevencie zdravia. Počas môjho pôsobenia v Komisii som sa podujala diaľkovo študovať 2-ročné univerzitné štúdium sofrológie organizované v spolupráci s univerzitou St.Etienne vo Francúzsku. 

Najskôr ma oslovil ten pre mňa exotický názov. Potom ma presvedčil samotný opis, hlavne dôraz na prácu s telom, všímavosť telesného prežívania. Prešlo ale pár rokov, kým som sa odvážila poslať si prihlášku (štúdium bolo vo francúzštine). Paradoxne som ju zaslala na poslednú chvíľu v stave vyčerpania (dnes by sme asi hovorili o burnoute), ktoré bolo vyústením náročných zdravotných problémov. Štúdiom, ktoré bolo previazané nácvikom techník, som získala nadhľad, ale aj vnútorný pokoj. Od záverečnej diplomovej práce k otvoreniu vlastnej praxe prešlo 7 rokov. Kovidová pandémia bola takým zlomovým bodom, počas nej som si ešte urobila výcvik v životnom koučovaní. Ako sofrologička a koučka samostatne pracujem tretí rok.

3. Je niečo, čo by si rada preniesla z oblasti svojej profesie na Slovensko alebo naopak do Luxemburska?

Zatiaľ sa nechystáme z Luxemburska odísť, takže o tom neuvažujem. Keby sme išli na Slovensko, asi by som sa snažila uplatniť v školstve, alebo mimovládnom sektore (ak nebude úplne rozložený) v práci s deťmi alebo stredoškolskými študentami. Prostredie PR ma už vôbec neláka.

4. Čo ťa v tvojej práci najviac napĺňa a čo by si naopak zmenila?

Určite priamy kontakt s ľuďmi, vzťah ako taký. Keď nad tým premýšľam, aj v mojich predošlých zamestnaniach som bola vždy v nejakých pracovných skupinách, ktoré sa snažili zefektívniť prácu, zlepšiť pracovné podmienky, často ma nadriadení konzultovali, pokiaľ ide o fungovanie tímov, dokonca jednotlivcov, čo bolo občas diplomaticky náročné. Zmenila by som, ak by sa dalo, fungovanie celého sveta. Keď máte dnes vlastný biznis a je jedno, či je to reštaurácia, kníhkupectvo alebo well-being poradenstvo, musíte byť na sieťach, živiť algoritmy, aby ste boli viditeľní a vyhľadateľní. Dnes už nestačí tvoriť hodnotový, náučný obsah, dnes sa hlavne zabáva. Toto sa úplne prieči mojej náture, ja idem rada do hĺbky, plávam rada pod vodou. Preto natáčanie reels (krátkych videí) robím s istým sebazaprením. Navyše mám pocit, žeby som mohla čas využiť inak, napríklad čítaním odbornej knižky. Na druhej strane, aj toto vystúpenie z komfortnej zóny ma veľa učí, aj o mne samej, mojich vnútorných bariérach.

5. Akú radu by si dala záujemcovi o túto profesiu?

Čokoľvek je vaším vnútorným volaním, vypočujte, skúste a neodkladajte to. Pamätám si, keď som odchádzala z Európskej komisie, mala som 46 rokov a povedala som šéfke aj kolegom, že to musím urobiť teraz, lebo po 50-tke sa už neodvážim. A je to tak. Posledné 2 roky som prešla fyzicky aj psychicky náročnou rekonvalescenciou po vážnom úraze, do toho sa zamotkali iné ťažkosti a keby som bola na teplom mieste, po tejto skúsenosti by som nikam nešla. Takže som vďačná, že som poslúchla moju intuíciu a urobila vtedy „leap of faith“, čo sa prekladá do slovenčiny ako „skok do neznáma“, ale mne ako veriacej sa páči doslovný preklad „skok viery“.

Vedeli ste, že sofrológia nemá ekvivalent v slovenčine?

Je to terapeutická metóda, ktorá patrí medzi krátkodobé psycho-korporálne (integrujúce psychické procesy s telesným prežívaním) terapie. Je známa a používaná najmä vo frankofónnych krajinách, či už v zdravotníctve, v domovoch pre seniorov, športe alebo v rámci personálneho rozvoja. Kombinuje prvky západných relaxačných techník, ako je napríklad progresívna svalová relaxácia podľa Jacobsona, autogénny tréning podľa Schultza s jogovými dýchacími cvičeniami, pozitívnou vizualizáciou a inými technikami. Jej filozofickým základom je fenomenológia, ktorá nabáda k nazeraniu na naše skúsenosti, či už telesné vnemy, emócie, myšlienky bez posudzovania, akoby sa diali po prvýkrát. Týmto nesúdiacim, pozitívnym spôsobom a stelesneným vedomím pomáha ľuďom žiť viac autenticky a v harmónii so sebou samými a ich okolím.  

Alexandra, ďakujeme za rozhovor. Nech ťa neopúšťa odvaha plávať v neznámych vodách, prajeme ti veľa inšpiratívnych prepojení v práci aj súkromí.

Kontakt na Alexandru Barancovú na FB.